karlikk

Koncom júna vybojovali naše hokejbalistky cenné víťazstvo na 3. MS v hokejbale žien v Bratislave. Vo finálovom zápase vyhrali nad svojimi rivalkami z Kanady tesne   1:0, hlavne vďaka svojmu obetavému výkonu a majstrovstvu brankárky Zuzany Tomčíkovej.  Sporé informácie o prebehajúcich MS sa dostali  aj do niektorých médií, v novinách väčšinou v kútiku na nenápadnom mieste.

Pravda je, že hokejbal je mladý šport, pravda je, že možno by vysielanie finálového zápasu na Trojke nemalo veľa divákov. Vďaka jednej internetovej televízii bolo možné zápas predsa len sledovať, takže sa vlastne nič nestalo.

Obávam sa však, že ženský hokejbal tak nemal možnosť získať nových priaznivcov, propagácia tohto športu nebola skoro žiadna. Na Slovensku sa mu venujú  hráčky ľadového hokeja z celého Slovenska, amatérky, zamestnané alebo študujúce dievčatá, ktoré si na reprezentáciu svojej krajiny museli vziať dovolenku. Sú na to zvyknuté, pretože aj hokej hrajú z čistej lásky  k športu. Na rozdiel od mužov nedostávajú skoro žiadne „pôžitky“ a už vôbec nie plat. (Hokejové  kluby väčšinou hradia tak-tak výdavky na zápasy a tréningy, sem tam večeru po zápase a sem tam jednu hokejku, či dres, ba v niektorých kluboch si hráčky priplácajú za ľad.) Dochádzanie na tréningy  si hradia hráčky z vlastného.

Týždeň po šampionáte hokejbalistky pozvali na prijatie u pani premiérky. Pozvanie prišlo deň pred zamýšľaným stretnutím. Napriek tomu sa viaceré vydali na cestu aj zo Spiša do Bratislavy (jedna sa práve z Bratislavy  len deň predtým  vrátila domov a cestovala aj s rodičmi autom). Dve hodiny pred avizovaným stretnutím s premiérkou  bola akcia odvolaná . Dievčatá sa to dozvedeli  až  v Bratislave. Dôvod zrušenia  bol ten, že ich vraj príde málo. Ponechám bokom, koľko viny je na strane kancelárie pani premiérky, ktorá počítala, že dievčatá môžu prísť na zavolanie kedykoľvek (časť hokejbalistiek bola v práci), koľko na strane hokejbalového zväzu. Tie dievčatá, ktoré sa pred úrad vlády dostavili s pocitom zadosťučinenia, že  niekto predsa chce oceniť ich  športový úspech, sa sklamané vrátili domov.

Vzťah  v spoločnosti k športu je laxný už dlhší čas. Hokejbal je hra, ktorá nepotrebuje veľké náklady, dá sa hrať celoročne – ak je k dispozícii krytá hala, inak vždy za priaznivého počasia . Ideálny šport pre naše sídliská, podobne ako v Kanade hrajú hokej deti od najmladšieho veku takrečeno pred domom, pretože malých klzísk je neúrekom.

Mládež sa nehýbe, pribúdajú obézne deti. Lekári volajú na poplach. Táto generácia bude v starobe vyžadovať  ešte viac peňazí od zdravotníctva, pretože už teraz nemá zdravý životný štýl. K prevencii civilizačných chorôb by mala patriť aj  výchova k pohybu, podpora športových aktivít a nemuseli by to byť len tie vrcholové.

Hlavnou devízou veľkej časti mládeže je: užiť si – žúrky, alkohol, cigarety, drogy. Často z nudy nevedia, ako lepšie využiť voľný čas. Šport učí, okrem iného, hospodáriť s časom, pestovať vôľové vlastnosti, zdravé ambície rovnako, ako vedieť sa vyrovnať s prehrou a prekonávať samého seba. Všetky tieto veci sú nám dobre známe. Na všetko  sú potrebné financie, ale aj ľudia, ktorí sú zapálení pre vec, ktorí sú ochotní venovať svoj čas  a nadšenie deťom aj v neľahkej dobe, v ktorej sú „celebrity“ zo všelijakých primitívnych reality šou stavané do polohy takmer národných hrdinov  a odmeňované honorármi predčiacimi výhru v lotérii. Čo tak ukázať verejnosti iné vzory?

Kto však môže rozseknúť gordický uzol hodnotového rebríčka dnešnej spoločnosti?